Úvod-Články-Voluntourismus – alebo má dobrovoľnícka práca v chudobnejších krajinách zmysel?

Voluntourismus – alebo má dobrovoľnícka práca v chudobnejších krajinách zmysel?

„Našou prácou v sirotinci bolo postaviť knižnicu”, spomína vo svojom článku bývalá dobrovoľníčka Pippa Biddle, ktorá strávila dva týždne v Tanzáni. Za to, aby mohla denne stavať šesť hodín hrubú stavbu knižnice a následne stráviť týždeň na safari zaplatila 3 tisíc dolárov. „Ukázalo sa, že naša skupina elitných študentov zo súkromnej školy bola taká zlá v základných konštrukčných prácach, že každú noc museli miestni muži tehly, ktoré sme naskladali zbúrať a postaviť ich nanovo. Takže keď sme sa ráno zobudili, neboli sme si vedomí nášho zlyhania. Zlyhali sme tak v základnej podstate, prečo sme tam vlastne prišli. Bolo by bývalo finančne omnoho účinnejšie, stimulujúcejšie pre miestnu ekonomiku a efektívnejšie pre sirotinec zobrať naše peniaze a najať na stavbu miestnych robotníkov.”

Voluntourizmus – fenomén 21.storočia
Dvomi hlavnými motiváciami mladých ľudí, ktorí odchádzajú do krajín Globálneho Juhu (tzv. „rozvojových” krajín) pracovať ako dobrovoľníci je “niečo zmeniť” a „dosiahnuť niečo pozitívne pre ostatných”. Táto motivácia láka každoročne tisícky ľudí rôzneho veku, aby venovali svoj čas a peniaze tomuto dobrému úmyslu. Fenomén dobrovoľníctva v chudobných krajinách nabral taký veľký rozmer, že už je označovaný novým slovom – voluntourism (z angl. volunteer – dobrovoľník a tourism – turista). Tak ako Pippa Biddle, aj mnohé iné mimovládne organizácie či média hodnotia tento fenomén skôr kriticky.Voluntouristami sú väčšinou idealistickí a privilegovaní ľudia rôzneho veku, ktorí majú v porovnaní s tými, ktorým prišli pomôcť extrémne rozdielny socio-ekonomický status. Často prichádzajú s minimálnymi alebo žiadnymi informáciami o miestnej histórii, kultúre a spôsobe života. Vystačia si s predstavou chudoby a domnelou potrebou komunity, kam prichádzajú. Hoci ich predstava pôsobí altruisticky, často býva ich hlavnou motiváciou túžba po dobrodružstve a nie napĺňanie potrieb komunity. Vouluntourizmus je drahý aj pre hostiace komunity – spôsobuje im vyššie náklady na stravu a ubytovanie, potrebujú extra personál, ktorý bude dobrovoľníkov sprevádzať, zabezpečovať ochranu alebo organizovať voľnočasové aktivity. V prípade práce s deťmi (napríklad v detských domovoch), sa tieto na zahraničných dobrovoľníkov často emocionálne upnú a po ich odchode, po niekoľko týždňov dlhom pobyte, zažívajú sklamanie až traumu.

V niektorých prípadoch môže zmeniť voluntourizmus ľudí, ktorým deklaruje pomoc, na komoditu. V extrémnych prípadoc Juhoafrická organizácia Human Sciences Research Council uvádza ako príklad siroty v slumoch, ktorých rodičia zomreli na AIDS. Vysoký dopyt po dobrovoľníckych pobytoch v týchto komunitách spôsobil vznik výnosného zájazdového biznisu, ktorý za peniaze ponúka klientom možnosť získať pocit, že deťom pomohli.
V niektorých krajinách juhovýchodnej Ázie sú zas deti z detských domovov zneužívané na lákanie pomoci od západných turistov – či už pýytaním finančnej podpory na ulici alebo po návšteve západných turistov v detskom domove. Niektoré domovy sa špecializujú na pomoc prostredníctvom webových stránok s fotkami pekných a šťastných detí. Hlavným cieľom je však biznis založený na pocite viny. Tak vzniká absurdný trh využívajúci výčitky západných turistov z porovnania kvality ich života a detí, ktoré sú na to zneužívané. Avšak podľa UNICEF iba jedna štvrtina takýchto kambodžských detí skutočne stratila oboch rodičov.

Koncept bieleho záchrancu
Voluntorizmus často posilňuje predstavu, že bez pomoci “bieleho človeka” by komunity, či krajiny v chudobných krajinách alebo celý svetadiel (Afrika) neboli schopné vymaniť sa z chudoby, chorôb a dlhoročných konfliktov.
Práve na Slovensku média rady posilňujú tento stereotyp, ktorý by možno nebol býval vznikol bez pôvodne dobre mienenej myšlienky pomoci. Stereotyp chudoby, nadradenosti bieleho človeka, beznádeje či výber šokujúcich obrazov, príbehov a tém, či dokonca nepravidvé interpretácie a informácie majú za cieľ šokovať a zvýšiť čitanosť alebo sledovanosť médií.

Samozrejme, aj dobrovoľnícke pobyty môžu byť veľmi prínosné pre miestne komunity. Ako príklad uvádza Pippa Biddle rozvojový projekt v Dominikánskej republike. Riaditeľom, programovymi lídrami a takmer celý personál okrem niekoľkých poradcov sú miestni ľudia a každý rok k nim pribudne pár vysoko kvalifikovaných odborníkov z USA, ktorí programu pridávajú skutočne pridanú hodnotu.

Na Slovensku je príkladom dobrej praxe GLEN Slovakia, ktorý ponúka prepracovaný program prípravy a vyhodnotenia dobrovoľníckeho pobytu u nás. Zdôrazňuje viac dôležitosť ponávratových aktivít a nie prínos samotného dobrovoľníckeho pobytu.
Program slovenskej oficiálnej rozvojovej spolupráce, Slovakaid, dlhodobo podporuje dobrovoľnícke pobyty realizované prostredníctvom slovenských mimovládnych organizácii v zahraničí. Avšak okrem krátkeho prípravného tréningu dodnes nemá zabezpečenú systematickejšiu prácu s dobrovoľníkmi počínajúc dlhodobejšou prípravou a končiac evaluácou, zreflektovaním ich pobytu a ponúknutím možností využitia ich skúseností po návrate.

Pomáhať v zahraničí alebo radšej doma?
Viaceré mimovládne organizácie argumentujú, že je efektívnejšie sústrediť sa na príčiny a nie dôsledky chudoby. Napríklad zapájaním sa do kampaní proti nespravodlivým poľnohospodárskym politikám (dotácie EÚ), do iniciatív proti ochodovaniu so zbraňami alebo za zmenu politík voči klimatickým zmenám. Prípadne pomáhať doma ľuďom, ktorí sú sociálne vylúčení – rómskym vylúčeným komunitám v osadách, bezdomovcom alebo ľuďom priamo vo svojej komunite.
Vo svojej domovskej krajine tiež môžu dobrovoľníci dostať kvalitnejší tréning, podporu a supervíziu. Avšak pre mnohých dobrovoľníkov nie sú takéto iniciatívy dostatočne atraktívne – nie sú dobrodružné, v životopise nepôsobia dosť “sexi” a nie sú takým vďačným zdrojom fotografií použiteľných na sociálnych sieťach alebo príbehov pre priateľov, ako je osobná skúsenosť v chudobnej a vzdialenej krajine.
Dobrovoľnícka práca v zahraničí môže mať zmysel, ak majú ľudia špecifické zručnosti alebo prax (napríklad ako lekári v mimovládnej organizáci Lekári bez hraníc). Alebo ak sú si vedomí, že síce nezachránia svet (ani žiaden ľudský život), ale získajú novú perspektívu, skúseností a motivácie. Vďaka nim môžu uskutočniť zmeny na miestnej úrovni, často i s globálnym presahom.

Zdroje:

Zdroj obrázku: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Volunteers_building.JPG

Obsah vzniká s podporou: