Textilný priemysel v Bangladéši sa pomaly mení

Niektoré zo svetových značiek sa už zaviazali k zlepšeniu pracovných podmienok. Vznikajú tiež alternatívny producenti vyrábajúci podľa princípov fair trade.

Textilný priemysel patrí v Bangladéši k najdôležitejším odvetviam a celosvetovo sa Bangladéš radí na druhé miesto v exporte oblečenia, hneď za Čínu. Tento priemysel predstavuje pre obyvateľov jedinú možnosť stáleho príjmu, ktorú poľnohospodárstvo nemôže ponúknuť. Stály príjem je tiež šanca na úspory, vzdelanie a lepšiu životnú úroveň. Keďže ľudská sila má v Bangladéši takmer nulovú hodnotu, kvôli obrovskej populácii, priemyselné postupy sú zastarané, bez potreby zmeny a automatizácie. Navyše pravidelné výpadky elektriny podporujú kúrenie drevom, či využívanie šlapacích strojov namiesto elektrických.

Európske krajiny patria medzi hlavné destinácie, do ktorých sa textil z bangladéšskych tovární dováža. Je známe, že mnohé svetové značky, napríklad športového oblečenia, majú svoje závody práve v Bangladéši. V súčasnosti sa pritom minimálna mzda v bangladéšskom textilnom priemysle pohybuje na polovičnej úrovni oproti konkurencii z Vietnamu či Kambodže, a len na štvrtinovej úrovni oproti hlavnému exportérovi – Číne (údaje ILO z augusta 2013). K bežnej praxi patrí tiež dlhý pracovný čas, detská práca, či žiadne sociálne zabezpečenie.

V Apríli 2013 prešli médiami správy o zrútení tovární v Dháke, hlavnom meste, kde vtedy prišlo o život viac ako 1100 pracovníkov. Udalosti pripomenuli nebezpečné a zdravotne nevyhovujúce pracovné podmienky zamestnancov. Tí často pracujú za zanedbateľné mzdy, a to aj pre spomenuté nadnárodné spoločnosti predávajúce v Európe či USA. Od spomínaných nešťastí ubehlo už niekoľko mesiacov, mediálna pozornosť ustala a v bangladéšskych textilkách sa šije ďalej.

Jednou zo zmien, ktoré sa v Bangladéši objavili, sú komunitné dielne, ktoré sa snažia byť alternatívou k masovej produkcii. Tieto organizácie stavajú na férovejšom prístupe, pričom mnohé sa zaviazali k princípom spravodlivého obchodu (Fair Trade).

Ale čo svetové značky, vlastníci fabrík a vlády? Tí sú ďaleko zásadnejšími hráčmi v odvetví. A čo my, spotrebitelia, kupujúci oblečenie bez toho, aby nás zaujímalo, kto ho ušil, a či pri tom neriskoval svoj život alebo zdravie? Niektorí známi producenti športového oblečenia sa len nedávno zaviazali, v rámci európskej iniciatívy, zvýšiť bezpečnosť vo svojich textilných továrňach v Bangladéši. Podobnú iniciatívu vyvinul ale aj významný americký obchodný reťazec. Týmto krokom nadnárodní hráči zároveň podporili tlak aj voči ostatným producentom za celkové zlepšenie pracovných podmienok v odvetví.

Aj tento prípad ukazuje, že to má zmysel. Firmy a svetové značky, ktorých tovar kupujeme, majú možnosť zlepšiť situáciu svojich zamestnancov na druhom konci sveta. A my, ich zákazníci, môžeme prispieť svojou kvapkou.