Náš elektronický odpad končí aj v Ghane

Najnovší rebríček najtoxickejších miest na svete nám pripomína, že naše staré elektrospotrebiče neprestávajú existovať, keď opustia náš domov.

Mobily, tlačiarne, počítače, mikrovlnky alebo televízory. Elektronický odpad zahŕňa široké spektrum týchto zariadení, ktoré často radšej vyhadzujeme ako zastarané, než aby sme ich recyklovali. Američania takto vyhodia svoje mobilné telefóny priemerne za 22 mesiacov používania. Len v roku 2010 zahodili 150 miliónov starých mobilných telefónov. Takto sa v priebehu piatich rokov (2006 – 2010) vyhodilo 1,24 milióna ton počítačov či 2,35 milióna ton monitorov (Zdroj). Čo sa následne deje so všetkým tým odpadom?

Množstvo nefunkčnej elektroniky končí na smetiskách v krajinách Globálneho Juhu (tzv. rozvojových krajinách) akou je aj Ghana. Agbogbloshie, skládka elektronického odpadu v ghanskej metropole Akkra, skončila tento rok na nelichotivom prvom mieste v rebríčku najtoxickejších miest na svete, ktorý od roku 2006 pripravuje švajčiarska nadácia Green Cross.

Takáto skládka spotrebnej elektroniky predstavuje podľa mnohých odborníkov vážne zdravotné riziká, hlavne pre deti a tehotné ženy. Odpad obsahuje prvky ako kadmium či olovo (nachádzajúce sa napríklad v starých telefónoch), ktoré môžu spôsobiť nezvratné neurologické poškodenia. Nebezpečné prvky sa dostávajú do ovzdušia, pôdy, či jedla najmä pri spaľovaní odpadu. Miestni obyvatelia sa týmto spôsobom snažia z káblov, získať kovy ako meď, ktorých zberom a predajom si zarábajú na svoje živobytie. Podľa správy ženevskej organizácie, odhady uvádzajú 40 000 až 250 000 obyvateľov vystavených riziku intoxikácie.

Až 215 000 ton použitej spotrebnej elektroniky dovezie Ghana ročne zo západnej Európy. Ako destinácia elektronického odpadu však slúži aj pre USA. Vývoz tohto toxického odpadu z USA do krajín Globálneho Juhu je zatiaľ legálny, keďže USA ako jediná industrializovaná krajina neratifikovala Bazilejskú konvenciu zakazujúcu export takéhoto odpadu do rozvojových krajín. Európsky odpad sa na rozdiel od toho z USA dováža ako „second hand” tovar, hoci často už nepoužiteľný mieri rovno na smetisko. Pri súčasnom tempe rastu množstva elektroniky, ako aj elektronického odpadu, sa predpokladá do roku 2020 zdvojnásobenie importu do Ghany. Každý totiž chce nový počítač, laptop, mobil, či tablet.

Existujú však aj iné prístupy k odpadovému hospodárstvu. Európska únia ukazuje model, v ktorom je  povinnosť bezpečného odstraňovania elektronického tovaru priamo na výrobcoch. Tí musia prijať staré produkty, ktoré im zákazník prinesie na recykláciu, bez poplatkov. Takýto model funguje aj v Japonsku. V každom prípade, okrem štátnej regulácie je tu ešte vždy tlak spotrebiteľov. Vhodným používaním predlžovať životnosť našej elektroniky, alebo uprednostniť opravu staršieho zariadenia pred kúpou novinky, sú tiež prístupy, ktoré môžu zlepšiť zdravie a život obyvateľom ghanskej skládky elektronického odpadu.

Správu o najtoxickejších miestach na svete nájdete TU.