Stoja o „rozvoj“ všetci, alebo čo ak niekto vníma rozvoj inak?

„Budeme sa snažiť pomôcť posledným pred prvými. Tí, ktorí sú najviac marginalizovaní budú najviac zvýhodnení (…) sľubujeme, že nikto nebude opomenutý,“ píše sa v dokumente Ciele udržateľného rozvoja. Stoja ale o takúto pomoc všetci?

„Budeme sa snažiť pomôcť posledným pred prvými. Tí, ktorí sú najviac marginalizovaní budú najviac zvýhodnení (…) sľubujeme, že nikto nebude opomenutý,“ píše sa v dokumente Ciele udržateľného rozvoja prijatých nedávno Organizácio spojených národov. Stoja ale o takúto pomoc všetci?

Na prvý pohľad nemožno týmto heslám nič vytknúť – ciele majú byť naplnené pre všetkých ľudí, vo všetkých národoch a krajinách.
Čo však v prípade, že o takýto rozvoj nemajú ľudia, národ alebo celá krajina záujem? Môžu ľudia a komunity takýmto chápaním rozvoja utrpieť?

Lovci a zberači
Andamanské ostrovy sú súostrovie v Indickom oceáne a sú súčasťou Indie. Až do 70-tych rokov 20.storočia boli pomerne izolované. Pôvodné obyvateľstvo sem prišlo už asi pred 55-tisíc rokmi. Po kontakte s imigrantmi z Indie a Barmy v 18. a 19. storočí sa ich počet vplyvom chorôb, ópia a alkoholu výrazne zdecimoval. Dnes žije na jednom z ostrovov menej ako 400 obyvateľov kmeňu Jaravov, ktorý sa dlho kontaktu s okolitým svetom vyhýbal. Z pohľadu „rozvinutého sveta“ žijú Jaravovia primitívnym spôsobom života lovcov a zberačov. Svoj život trávia v skupinách po 40 až 50 ľudí, v domoch, ktoré nazývajú čudha. S pomocou lukov a šípov dodnes lovia divoké prasce, korytnačky a ryby a zbierajú divé bobule, ovocie a med. Napriek tomu je podľa štúdie, ktorá sledovala zvyky Jaravov, nutričná hodnota ich stravy optimálna. Rozoznávajú viac ako 150 druhov rastlín a 350 druhov zvierat.

V roku 1990 sa zrodil plán presťahovať pôvodné obyvateľstvo do dedín, kde by sa ich pôvodný spôsob života zmenil len na hobby. Komunita Jaravov však nespolupracovala a plán sa zastavil. V roku 2004 prijala indická vláda nový plán – minimalizovať vonkajší vplyv a umožniť Jaravom žiť ich tradičným spôsobom života. Napriek tomu, cesta, ktorá prechádza ostrovom a ich teritóriom, postupne mení ich životy – niektorí Jaravovia začali pozdĺž nej žobrať a čoraz častejšie sami kontaktujú ľudí v dedinách.

Úplne bez kontaktu
Na susednom ostrove Andamanského súostrovia, Severnom Sentinele, žije malá komunita pôvodných obyvateľov, ktorá dodnes odmieta akýkoľvek kontakt s vonkajším svetom. Je jednou z posledných svetových komunít, ktoré žijú bez akéhokoľvek kontaktu s okolitým svetom. Posledný pokus o kontakt s nimi sa uskutočnil v roku 1879, keď britskí kolonizátori uniesli z ostrova starší pár a štyri malé deti. Tým Briti sledovali svoj odskúšaný zámer – pri prvom kontakte uniesť malú skupinu pôvodných obyvateľov, nadviazať s nimi počas niekoľkých dní kontakt a s darmi ich vrátiť späť do komunity. Komunita sa následne viac otvorí a začne s kolonizátormi komunikovať. Starší pár však náhle zomrel, pravdepodobne vplyvom chorôb, na ktoré neboli imúnni a britskí kolonizátori vrátili deti na ostrov. Odvtedy bolo zaznamenaných niekoľko stretov a ozbrojených konfliktov – domorodci postrelili streľbou z luku režiséra z tímu National Geographic, zabili niekoľko opitých rybárov, ktorí na ostrov zablúdili a helikoptéry zasypávajú spŕškou šípov.

Dodnes sa nevie, koľko skupín a ľudí žije na ostrove (odhadom niekoľko desiatok ľudí), tak, ako sa nevie, ako ich počet postihli tsunami v roku 2004. Dnes ich už chráni päť kilometrov široká zóna okolo ostrova, do ktorej je prišelcom zakázaný vstup. Ak sa nič nezmení, obyvatelia Severného Sentinelu prežijú i obdobie, v ktorom majú byť naplnené Ciele udržateľného rozvoja – spôsobom života, ktorým žijú už po stáročia.

Hrubé národné šťastie
Bhután je malá vnútrozemská krajina obklopená vrchmi Himalájí. Do roku 1960 mali Bhutánci priemerný vek dožitia 37 rokov, o rok neskôr postavili prvú asfaltovanú cestu a prvú banku otvorili až v roku 1968. Napriek tomu dnes poskytuje krajina svojim obyvateľom všeobecnú zdravotnú starostlivosť a školskú dochádzku pre všetkých a v rebríčku vnímania korupcie je na 27. mieste (Slovensko na 50.). Bhután patrí k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám sveta (v r. 2015 mali rast HDP 7,7 %), ale od roku 1971 odmieta Hrubý domáci produkt ako nástroj na meranie rozvoja. Snaží sa šíriť nový koncept, Hrubé národné šťastie (HNŠ), ktorý má vyjadrovať mieru kvality ľudského života a rozvoja spoločnosti alebo rovnováhu medzi materiálnym a duchovným bohatstvom. Bhután predstavil i svoju nezáväznú rezolúciu na pôde OSN, ktorej cieľom je urobiť zo šťastia „indikátor rozvoja“.
„Našou myšlienkou bolo priniesť koncept šťastia do povedomia OSN … lebo vieme, že Hrubý domáci produkt nie je adekvátny na vyjadrenie ľudských potrieb,“ vyjadril sa bhutánsky ambasádor v OSN, Lhatu Wangchuk. Na otázku o tom, či si myslí, že sú diplomati OSN šťastní, odpovedal, že mnohí sú prepracovaní a potrebujú lepšie využiť svoj čas (jeden z indikátorov HNŠ). „Musia mať čas na spanie a čas na svoje rodiny,“ hovorí.

Zdroje: 

http://www.theguardian.com/global-development-professionals-network/ng-interactive/2016/feb/04/sustainable-development-goals-marginalised-people-leave-no-one-behind
http://www.theguardian.com/world/2012/dec/01/bhutan-wealth-happiness-counts
http://www.theguardian.com/sustainable-business/bhutan-gross-national-happiness-private-sector
http://www.bbc.com/news/world-14243512
http://www.neatorama.com/2013/07/08/The-Forbidden-Island/
https://en.wikipedia.org/wiki/Jarawa_(Andaman_Islands)
http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/india/1509987/Stone-Age-tribe-kills-fishermen-who-strayed-on-to-island.html
http://basementgeographer.com/dont-go-to-north-sentinel-island/

Obsah vzniká s podporou: