Mýtus: V Afrike všeci hovoria jedným jazykom – afričtinou

V Európe vnímame jazykovú a etnickú rozmanitosť ako bežnú. Vďaka priamej skúsenosti si uvedomujeme, že maďarčina a nemčina sú odlišné jazyky. Ani Afrika nemá jeden spoločný jazyk a jednotný životný štýl v tradičných kmeňových zväzkoch.

Jazyková diverzita

Na celom kontinente sa podľa rôznych odhadov hovorí 2000 až 3000 jazykmi a asi 800 dialektmi, ktoré sú rozdelené do piatich veľkých skupín. Vo väčšine krajín Afriky je úplne bežné, že ich obyvatelia rozprávajú aspoň troma jazykmi. Napríklad v Keni, kde existuje 42 etnických skupín, sa na základných i stredných školách vyučuje iba po anglicky. Druhým úradným a všeobecne používaným jazykom je swahilčina. Jednotlivé etnické skupiny však majú aj svoj jazyk, ktorý väčšina ľudí používa v rámci vlastnej rodiny, komunity alebo regiónu. Tieto etnické jazyky sa od swahilčiny výrazne odlišujú – asi ako slovenčina od angličtiny alebo maďarčiny. Prekvapujúci môže byť fakt, že napríklad ľudí používajúcich jazyk gykuyu, najväčšej etnickej skupiny v Keni, je trikrát viac ako Slovákov. Jazyky bývalých koloniálnych veľmocí (angličtina, francúzština, portugalčina či španielčina) nadobúdajú rôzne formy a dialekty a ľudia z rôznych etnických skupín alebo štátov majú rôzny prízvuk a iný tón reči. Mnohých ľudí však prekvapí, keď stretnú Nigérijčana či Keňanku hovoriacich anglicky s perfektnou výslovnosťou, gramatikou a bohatou slovnou zásobou.

„Mala som 19 rokov. Moja americká spolubývajúca bola šokovaná. Spýtala sa ma, kde som sa tak dobre naučila anglicky a bola zmätená, keď som jej povedala, že v Nigérii používame angličtinu ako oficiálny jazyk.“ Chimamanda Ngozi Adichie, nigérijská spisovateľka.

Kmeňová Afrika

Podobne ako v Európe či v Ázii, aj v Afrike sa spoločnosť pod vplyvom globalizácie rýchlo mení. Mení sa myslenie, zvyky, spoločenské správanie, hodnoty a normy, teda celá kultúra. Prežívajúce malé pôvodné etnické skupiny sú čoraz vzácnejšie. Veľké kultúrne a jazykové rozdiely ako i etnická či náboženská rozmanitosť však stále pretrvávajú.

Jedným z najbežnejších mýtov sú naše predstavy o primitívnych kmeňoch. Aj v 21. storočí si mnohí z nás predstavujú Afriku ako kontinent, v ktorom ľudia žijú v hlinených chatrčiach so slamenou strechou a živia sa jednoduchou formou poľnohospodárstva, či dokonca ako lovci a zberači. Ako však naznačuje aj v slovenčine vydaná kniha Afrika navždy od Ivana Bulíka, takúto Afriku musíte dlho hľadať. Takáto „exotická kmeňová Afrika“ je exotickou často aj pre tamojších obyvateľov. O tom, že pôvodné kmene sú pre Keňanov exotické asi ako pre nás americkí Indiáni, píše vo svojej autobiografickej knihe O tomto mieste raz napíšem (One Day I Will Write About This Place) kenský spisovateľ Binyavanga Wainaina: „V detstve sme sa radi hrali na Masajov. To znamená, že sme sa vyzliekli takmer donaha, šialene sme metali hlavami a vydávali hrdelné zvuky.“

Podobne ako jazykov, aj etnických skupín je v Afrike niekoľko tisíc. Napríklad v Ghane je asi 100 etnických skupín, v Tanzánii 120 a v Etiópii 70. Každá z nich má svoj vlastný jazyk a kultúru. Mnohé z nich sa od seba líšia aj vonkajšími, fyzickými znakmi. Prirodzeným vývojom sa kultúrne rozdiely medzi príslušníkmi jednotlivých etnických skupín postupne stierajú, čo platí najmä v mestách. V mestskom prostredí aj spomínaných Masajov dnes už len ťažko rozoznáte od ostatných obyvateľov.

Päť hlavných jazykových skupín v Afrike

Text je z publikácice Afrika mýty a fakty, ktorá okrem zaujímavých informácií vyvracajúcich rôzne mýty obsahuje aj podnetné aktivity, ktoré môžu použiť učitelia na vyučovacích hodinách viacerých predmetov.