Ázijské enviro-problémy sú aj našimi

Smog v Číne ovplyvňujeme aj tu v Európe. Nová hydroelektráreň v Kambodži môže, naopak, ovplyvniť nás. Svet je totiž prepojený.

Znečisťovanie ovzdušia v Číne je dlhodobým a narastajúcim problémom. Pred niekoľkými týždňami sa do správ dostalo severočínske mesto Charbin zahalené do smogu na niekoľko dní. Miestne úrady pre smog uzavreli školy a zrušili lety, pretože hladina smogu v ovzduší prevýšila odporúčania Medzinárodnej zdravotníckej organizácie 40-násobne. Vláda, podľa spravodajskej televízie Al-Jazeera, sľubuje výrazné zlepšenia do roku 2017. Jej opatrenia budú zahŕňať zatvorenie 1200 tovární, zredukovanie automobilov na cestách na 6 miliónov a zníženie využívania uhlia o viac než polovicu (z 23 miliónov ton na 10 miliónov ton ročne).

Prečo je ale ovzdušie v Číne tak znečistené? Odpoveďou je rastúca industrializácia a urbanizácia. Tie priniesli rastúcu koncentráciu fabrík v jednej oblasti (tým aj znečistenie dopravou). Ak k tomu pridáme nízke environmentálne normy pri výrobe zameranej viac na produktivitu ako trvalú udržateľnosť, dostaneme rýchle tempo súčasného znečisťovania ovzdušia v Číne. Čína, nazývaná aj Továreň sveta, sa industrializuje súbežne s väčším zapojením do svetového obchodu. A tu prichádza na rad Európa a s ňou aj Slovensko. Ako spotrebitelia tovaru, ktorý pochádza z Číny, môžeme svojím spotrebiteľským správaním podporovať firmy s overenými ekologickými postupmi a technológiami. Aj týmto spôsobom môžeme napomôcť tlaku na čínske továrne, aby využívali viac zelených technológií.

Príkladom environmentálneho problému, ktorý pôsobí opačným smerom a ovplyvňuje krajiny globálneho Severu je Kambodža. Kambodžská vláda, nedávno predstavila a schválila návrh výstavby hydroelektrárne Lower Sesan 2 na rieke Mekong. Projekt má, podľa vlády, priniesť lacnejšie ceny energie a odstrániť neustále výpadky prúdu. V krajine je asi len štvrtina obyvateľov s prístupom k elektrickej energii. Výstavba elektrárne však spôsobí nútený odsun stoviek rodín z oblasti, ktorá bude zaplavená. Podľa ďalších odhadov mimovládnych organizácií bude negatívne ovplyvnených okolo 78 000 ľudí, a to aj pre dopady na životné prostredie a populáciu rýb v rieke, pretekajúcej celým regiónom juhovýchodnej Ázie. Od tej závisí nie len potravinová bezpečnosť obyvateľov ale aj ich práca.

V dôsledku týchto opatrení tak zrejme príde po strate obživy k migrácii zasiahnutého obyvateľstva z regiónu, pravdepodobne aj do krajín bohatšieho globálneho Severu, akými sú aj európske krajiny. V ich nových krajinách nie je vylúčený ani vznik konfliktov, ktoré príchod vysťahovalcov a ich spolunažívanie s pôvodným obyvateľstvom často spôsobuje.

Čína a Kambodža nám tak ukazujú, ako naše konanie vplýva na ľudí po celom svete.

Viac informácií ako aj iné aktuálne environmentálne problémy nájdete TU.